Čo robí mesto naším domovom – rozhovor s urbanistkou

Mesto je skvelé miesto na život. Ale hlavne vtedy, keď máte auto.

Bez ohľadu na iróniu je to výstižný obraz toho, ako sa naše mestá vyvíjali v minulom storočí. Až 60 % verejného priestoru je venovaného automobilovej infraštruktúre. Mestá sa stali domovom pre autá, a nie pre ľudí.

Aby sme pochopili, čo vlastne znamená mesto, v ktorom sa ľudia cítia ako doma, oslovili sme architektku, urbanistku a mamu štyroch detí Yoko Alender.  

Naša najnovšia kampaň vyzdvihuje myšlienku, že ľudia by sa v mestách mali cítiť ako doma. Keď vyjdete z bytu, nemali by ste sa cítiť ako v betónovej džungli bez duše, ale ako v útulnej izbe. Čo podľa vás môže navodiť v ľuďoch pocit útulnosti a domova? 

Doma sa cítime bezpečne, pohodlne a uvoľnene. Inštinktívne vieme, ako sa máme správať a čo máme robiť. Tento priestor nás podporuje v tom, aby sme boli sami sebou a venovali sa svojim aktivitám. 

Verejné priestory by mali byť rovnako intuitívne. Mali by nám povedať, čo máme robiť a ako sa máme správať – kde máme jazdiť, chodiť a sedieť. A zároveň by nás mali vždy chrániť. Rovnako ako nás spájajú obývacie izby, aj verejný priestor by mal vyzývať k jednote a interakcii. 

Spoločné jedlo v spoločnom priestore: Yoko si užíva piknik s rodinou.

Aké sú kľúčové prvky, vďaka ktorým sa ľudia v meste cítia ako doma?

Dánsky urbanista Jan Gehl veľmi dobre definoval kritériá kvality mestského priestoru. Ide o naplnenie našich základných ľudských potrieb: 

1) Bezpečnosť – pred dopravou, hlukom a znečistením vo všetkých formách,

2) Pohodlie – rôzne miesta na prechádzky, posedenie a hry,

3) Príjemnosť – výhľady, zeleň a dobré architektonické detaily.

„Ulice by mali byť bezpečné. Mala by som mať možnosť rozprávať sa so svojou kamarátkou a počuť jej odpoveď, keď sa prechádzame. Priestor by mal byť priateľský. Nechcem sa v meste cítiť malá a bezvýznamná.”

Priestor by mal mať aj svoju identitu – niečo, čo ho robí jedinečným a vaším. Možno ide o príjemný výhľad alebo krásnu známu vôňu, napríklad pekáreň, ktorá tu bola vždy, alebo nové detské ihrisko, kam môžete s deťmi vyraziť.

Na základe týchto kritérií sa zdá, že väčšina miest nám nedáva pocit domova. Prečo je to tak?

V minulosti mali mestá ľudskú mierku. Veľká časť verejného života, ako napríklad zdieľanie správ a obchodovanie, sa odohrávala na uliciach a námestiach. Cesty boli navrhnuté na chôdzu a značky boli čitateľné pri rýchlosti 5 km/h. 

Potom však prišli autá, ktoré jazdili rýchlo 50, 60, 90 a viac km/h. To si vynucovalo úplne iný dizajn ulíc, pretože ľudské oko vníma veci pri jazde inak (vezmite si napríklad veľkosť značiek na diaľniciach). Nasledovala aj iná úroveň hluku a pocitu neistoty. 

„Ak nie sú ulice navrhnuté s ohľadom na (chodiaceho) človeka, nemôže sa v nich cítiť ako v obývačke.” 

Tlačenie sa okolo zaparkovaných áut alebo deň v živote cyklistu.

Ako môžu mestské úrady dosiahnuť, aby sa ich obyvatelia cítili v meste ako doma?

Ide o zorganizovanie každodenného života. 

Dostanem pre svoje dieťa miesto v materskej škole, ktorá je najbližšie k môjmu bydlisku, aby som ho tam mohla nosiť peši a cestou stretávať susedov? Máme na sídlisku detské ihrisko alebo park? 

Mám blízko obchod s miestnymi výrobkami, kde si môžem kúpiť čerstvé mlieko a chlieb na každý deň, alebo lokálny bar na rohu, kde si môžem skočiť s priateľmi po práci? Sú autobusové zastávky príjemným miestom na čakanie a rozhovor s ostatnými? 

Tieto bežné veci rozhodujú o kvalite života a pocite domova.

Aký vplyv má doprava a mobilita na vytvorenie pocitu domova v meste?

Pokiaľ ide o mobilitu, verím vo všestrannosť. Jeden deň možno budem potrebovať auto, druhý deň možno uprednostním električku. Alebo dostanem chuť byť na čerstvom vzduchu a jazdiť na bicykli. 

Vo veľkých mestách si vždy môžete vybrať medzi metrom a autobusom – môžete si vybrať medzi rýchlym dojazdom a pekným výhľadom. Návštevníci by mali mať možnosť jednoducho si kúpiť lístky na autobusy priložením platobnej karty alebo telefónom namiesto hľadania vyhradeného automatu.

Podobne ako v našich domovoch, aj od nášho okolia očakávame, že bude vyzerať príjemne. Aj verejná doprava môže pôsobiť príjemne a ponúkať zaujímavé výhľady – stačí sa pozrieť na londýnske dvojposchodové autobusy! 

Dizajn a charakter verejnej dopravy, ulíc, značiek a ďalších detailov môže prispieť k identite mesta a urobiť ho rozpoznateľnejším – viac podobným domovu.

Nákladné bicykle môžu nahradiť autá na ceste za nákupmi.

Čoraz viac sa objavujú iniciatívy pod vedením komunít, ktorých cieľom je urobiť mestské oblasti priaznivejšie pre ľudí. Aké sú vaše obľúbené?

Prvá iniciatíva, ktorá mi napadá, je newyorská iniciatíva parklet. Ale bližšie k domovu si myslím, že dni festivalu miestnej komunity Uue-Maailma a Kalamaja v Tallinne skutočne pomohli spojiť ľudí a sprístupniť ich ulice iným spôsobom. Na ulici bol postavený dlhý stôl a všetci sa spojili s rodinami a priateľmi pri spoločnej večeri.  

***

Cítite sa vo svojom rodnom meste ako doma?

Naše mestá by nám mali dávať pocit domova. Sú tu pre ľudí, nie len pre autá. Zdieľaná mobilita môže pomôcť znížiť počet áut v našich uliciach a vrátiť časť priestoru ľuďom.

Prečítajte si viac o našej kampani Mestá pre ľudí a zistite, ako by ste sa mali v dobrom meste cítiť.