Očami Tõnua Tunelu – od priestorov pre autá k miestam pre ľudí

Tunnelova vízia

Možno si to ani neuvedomujete, ale vaše mesto je postavené pre autá. Cesty a parkoviská zaberajú až 80 % mestskej rozlohy. Predstavte si, že by sa časť z nich mohla premeniť na zelené parky a živé pešie zóny.

Po celom svete začali mestá bojovať proti osobným autám.

Aby sme túto zmenu zdokumentovali, vyslali sme oceňovaného fotografa Tõnua Tunnela po Európe. Jeho práce sme spracovali do vôbec prvej galérie mestských premien.

A teraz je čas vypočuť si samotného fotografa – Tõnua Tunnela, ktorý je fascinovaný neustále sa meniacimi mestami.

Otázka: Povedz nám niečo o sebe.

„Ako fotograf architektúry na voľnej nohe sa zameriavam na zachytávanie priemyselných priestorov. 

Pozorovanie miest, ich architektúry a urbanizmu ma fascinuje už polovicu života. Krátko som študoval stavebné inžinierstvo na Technickej univerzite v Tallinne a potom som sa začal venovať fotografii na Estónskej akadémii umení. Hoci bol tento odbor na môj vkus príliš sucharský, bol to prvý prejav môjho hlbokého záujmu o stavebné prostredia.

Život v Tallinne mi umožnil byť svedkom bohatej histórie rôznych epoch, od stredovekého Starého mesta cez chátrajúce priemyselné oblasti sovietskej éry, amatérsky kovbojský kapitalizmus 90. rokov až po luxusné mikrobytovky, kde sa dvere ovládajú cez smartfóny. 

Pozorovanie týchto oblastí a ich nevyhnutnej gentrifikácie sa zmenilo na vášeň a stalo sa mojím povolaním. Hoci fotografujem predovšetkým na objednávku pre architektov, stále príležitostne dokumentujem staré budovy určené na zbúranie alebo rekonštrukciu na nepoznanie. Cítim pri tom zvláštnu spoločenskú zodpovednosť.”

Z Barcelony do Amsterdamu – prispôsobenie sa rytmu jednotlivých miest

Otázka: Opíš projekt – ako si k nemu pristupoval? Akým výzvam si musel čeliť? Ktoré mestá sa ti najviac páčili?

„Práca na tomto projekte bola zaujímavým experimentom, ako pochopiť, ako rôzne mestá vyzerajú, cítia a dýchajú. 

Kým v niektorých mestách sa dalo pohybovať jednoducho, v iných to bolo oveľa náročnejšie.

Prekvapivo ma radosť z každodenného cestovania do nového mesta rýchlo prešla a prijal som bežné podmienky v mestách. Projekt ma prinútil prispôsobiť svoj fotografický rytmus a techniky. Naučil som sa byť rýchlejší a diskrétnejší.

Dokonca som so sebou prestal nosiť statív a snažil som sa splynúť s turistami. Vďaka tomu som nepriťahoval pozornosť, keď som sa pokúšal o dokonalý záber rušného námestia alebo pešej ulice.

Cesta po mestách bola plná nezabudnuteľných momentov, od barcelonského taxikára jazdiaceho po nočnej ulici až po starších pánov, ktorí hrali petanque a veselo sa rozprávali v centre mesta.

Najviac ma však potešilo, keď som videl premenu ulíc, ktoré boli predtým plné áut a teraz sú z nich rušné pešie zóny.

Objavovanie Paríža na e-bicykli sa ukázalo ako nečakane príjemný zážitok. Kodaň si zároveň rýchlo získala moje srdce a vďaka ohľaduplnejšej dopravnej kultúre sa stala jedným z mojich najobľúbenejších miest vôbec.

Naopak, pri manévrovaní v Amsterdame som sa cítil trochu agresívne a chýbala mi harmónia, ktorú som zažil v Kodani.”

Ako sa vyvíjajú mestá – od priestorov pre autá k miestam pre ľudí

Otázka: Ktoré mestá sa zmenili najviac? Ktoré majú ešte rezervy? A ako môžeme vytvoriť mestá viac zamerané na ľudí?

„Aj keď je ťažké určiť presné miesta, zaujali ma premeny Paríža a Amsterdamu. Zároveň mestá ako Turín, Madrid, Tallinn a Štokholm podľa môjho názoru potrebujú ďalšie úpravy.

Ako skúsený cyklista som si takmer všade pohodlne požičal kolobežky a e-bicykle. Napriek tomu rozumiem, že nie každý má pri jazde v cudzom meste takú istotu ako ja.

Aby sme vytvorili mesto, ktoré vychádza v ústrety svojim obyvateľom a je schopné zmeny, potrebujeme zelené plochy, rovnosť medzi rôznymi druhmi dopravy a prístup k plánovaniu miest zameraný predovšetkým na ľudí.

Mestá budúcnosti musia byť inkluzívne, prístupné, udržateľné a zamerané na ľudí, nie na autá. Ich premena však nie je len úlohou mestských inžinierov. Potrebujeme kolektívnu akciu. Ako občania máme významný podiel na ich formovaní.

Veď mestá, ktoré chceme v budúcnosti, začínajú tým, čo robíme dnes.

Zmena môže nastať rýchlejšie – a začať môžeme tým, že budeme menej jazdiť autom, budeme viac chodiť pešo a/alebo jazdiť na bicykli a cestovať verejnou dopravou, kolobežkami, elektrobicyklami a zdieľanými autami.”

Pozrite si celú online galériu a dozviete sa viac o tom, ako môžeme vytvárať mestá pre ľudí, nie pre autá.